Beaufortova stupnica sily vetra

Beaufortova stupnica sily vetra alebo len Beaufortova stupnica je empirická stupnica sily vetra založená na pozorovaní podmienok a vlnenia na vodnej hladine.

História

Stupnicu vytvoril v roku 1805 Sir Francis Beaufort, britský admirál a hydrogeograf. Pôvodne sa trinásťstupňová stupnica (0 – 12) riadila opisom stavu plachiet na vojenských lodiach, so stupňami od „sotva dostatočný vietor na riadenie lode“ po „vietor, aký nevydrží žiadne oplachtenie“. Od tridsiatych rokov 19. storočia sa stala štandardom pri zápise lodného denníka a od päťdesiatych rokov 19. storočia sa začala používať v pevninovej meteorológii. Od začiatku 20. storočia, keď sa v moreplavbe plachetnice začali nahrádzať parníkmi, bola stupnica preformulovaná podľa vlnenia na vodnej hladine a doplnila sa o pevninové pozorovania dymu a pohybu stromov vo vetre. V roku 1946 sa stupnica rozšírila o stupne 13 – 17, ktoré sa používajú vo výnimočnom prípade na opis sily Tropických cyklónov hlavne v Číne a na Taiwane. Absolútna rýchlosť vetra (v m/s) bola vztiahnutá k empirickej stupnici podľa vzorca v=0,836xB3/2 .
v – rýchlosť v metroch za sekundu
B – sila vetra podľa Beaufortovej stupnice
Uložiť odkaz do záložiek.