Tento “návod” je napísaný podľa štandardov WMO (Svetovej meteorologickej organizácie). No nie vždy sa podarí nájsť také miesto, aby vyhovovalo štandardom WMO. Pre čo i len priblíženie k nim, sme pre Vás zostrojili tento “návod” ako správne umiestniť meteostanicu, aby údaje z nej boli čo najmenej ovplyvňované.
1. Pozemok na umiestnenie stanice
Poloha a stav pozemku výrazne ovplyvňujú výsledky pozorovaní. Pri výbere umiestnenia stanice , treba brať do úvahy nasledujúce zásady:
- pozemok by nemal byť v bezprostrednej blízkosti veľkých stavieb, vysokých stromov a podobných prekážok
- doporučené rozmery pozemku pre klimatologickú stanicu sú minimálne 20×20 m, pre zrážkomernú stanicu postačí aj menšia plocha
- ak je stanica umiestnená v zástavbe, okolie by malo byť dostatočne otvorené a vzdialenosť všetkých prekážok od stredu pozemku by mala najmenej 4-krát prevyšovať ich vlastnú výšku (vo vzdialenosti 25 m od stredu pozemku by nemala byť prekážka vyššia ako 2 m)
- pozemok by mal mať rovný povrch bez väčších jám a nerovností, pokrytí nízkym trávnikom – trávnik je nutné pravidelne kosiť, výšku trávnika treba udržiavať okolo 5 cm, maximálne 20 cm (pokosený trávnik treba odstrániť z pozemku – nie je prípustné ho sušiť na pozemku).
2. Meteorologické merania
2.1. Teplota vzduchu
Je to veličina, ktorá charakterizuje aktuálny tepelný stav ovzdušia. – Základné údaje o teplote vzduchu sa merajú vo výške 2 m nad povrchom zeme. Teplomery alebo čidlá sú ukryté pred priamym slnečným žiarením v meteorologickej búdke alebo v radiačnom štíte.
Prízemná minimálna teplota sa meria vo výške 5 cm nad povrchom zeme.
2.2. Teplota pôdy
Je to veličina, ktorá charakterizuje aktuálny tepelný stav pôdy. – Teplota pôdy sa meria v štandardných hĺbkach: 5 cm, 10 cm, 20 cm, 50 cm a 100 cm.
2.3. Zrážky
Množstvo zrážok sa udáva v milimetroch. Je to výška, do ktorej by na povrchu zeme siahali spadnuté (usadené) zrážky vo forme vody. Výška zrážok 1 mm zodpovedá množstvu vody 1 liter na 1 m2 vodorovnej plochy. – Množstvo zrážok sa meria zrážkomer, ktorého horný okraj musí byť vo výške 1 m nad terénom.
2.4. Vietor
Za prízemný vietor je požadované prúdenie vzduchu vo výške asi 10 m nad zemským povrchom. Smer prízemného vetra vyjadruje svetovú stranu, odkiaľ vietor fúka. Rýchlosť prízemného vetra predstavuje dráhu vzduchovej častice, ktorú prejde za jednotku času. – Smer a rýchlosť vetra sa meria anemometrom, ktorý sa zvyčajne umiestňuje na stožiar vo výške asi 10 m nad zemským povrchom, prípadne v dostatočnej výške nad strechou budovy.
2.5. Výška snehovej pokrývky
Celková výška snehovej pokrývky sa meria snehomernou tyčou (príp. pravítkom). Umiestňuje sa tak, aby výška snehu bola čo najmenej ovplyvňovaná vetrom.
