Ako správne umiestniť meteostanicu?

Tento “návod” je napísaný podľa štandardov WMO (Svetovej meteorologickej organizácie). No nie vždy sa podarí nájsť také miesto, aby vyhovovalo štandardom WMO. Pre čo i len priblízenie k nim, sme pre Vás zostrojili tento “návod” ako správne umiestniť meteostanicu, aby údaje z nej boli čo najmenej ovplyvňované.

1. Pozemok na umiestnenie stanice

Poloha a stav pozemku výrazne ovplyvňujú výsledky pozorovaní. Pri výbere umiestnenia stanice , treba brať do úvahy nasledujúce zásady: – pozemok by nemal byť v bezprostrednej blízkosti veľkých stavieb, vysokých stromov a podobných prekážok – doporučené rozmery pozemku pre klimatologickú stanicu sú minimálne 20×20 m, pre zrážkomernú stanicu postačí aj menšia plocha – ak je stanica umiestnená v zástavbe, okolie by malo byť dostatočne otvorené a vzdialenosť všetkých prekážok od stredu pozemku by mala najmenej 4-krát prevyšovať ich vlastnú výšku (vo vzdialenosti 25 m od stredu pozemku by nemala byť prekážka vyššia ako 2 m) – pozemok by mal mať rovný povrch bez väčších jám a nerovností, pokrytí nízkym trávnikom – trávnik je nutné pravidelne kosiť, výšku trávnika treba udržiavať okolo 5 cm (pokosený trávnik treba odstrániť z pozemku – nie je prípustné ho sušiť na pozemku).

2. Meteorologické merania

2.1. Teplota vzduchu

Je to veličina, ktorá charakterizuje aktuálny tepelný stav ovzdušia. – Základné údaje o teplote vzduchu sa merajú vo výške 2 m nad povrchom zeme. Teplomery alebo čidlá sú ukryté pred priamym slnečným žiarením v meteorologickej búdke alebo v radiačnom štíte. – Prízemná minimálna teplota sa meria vo výške 5 cm nad povrchom zeme.

2.2. Teplota pôdy

Je to veličina, ktorá charakterizuje aktuálny tepelný stav pôdy. – Teplota pôdy sa meria v štandardných hĺbkach: 5 cm, 10 cm, 20 cm, 50 cm a 100 cm.

2.3. Zrážky

Množstvo zrážok sa udáva v milimetroch. Je to výška, do ktorej by na povrchu zeme siahali spadnuté (usadené) zrážky vo forme vody. Výška zrážok 1 mm zodpovedá množstvu vody 1 liter na 1 m2 vodorovnej plochy. – Množstvo zrážok sa meria zrážkomer, ktorého horný okraj musí byť vo výške 1 m nad terénom.

 

2.4. Vietor

Za prízemný vietor je požadované prúdenie vzduchu vo výške asi 10 m nad zemským povrchom. Smer prízemného vetra vyjadruje svetovú stranu, odkiaľ vietor fúka. Rýchlosť prízemného vetra predstavuje dráhu vzduchovej častice, ktorú prejde za jednotku času. – Smer a rýchlosť vetra sa meria anemometrom, ktorý sa zvyčajne umiestňuje na stožiar vo výške asi 10 m nad zemským povrchom, prípadne v dostatočnej výške nad strechou budovy.

 

2.5. Výška snehovej pokrývky

– Celková výška snehovej pokrývky sa meria snehomernou tyčou. Umiestňuje sa tak, aby výška snehu bola čo najmenej ovplyvňovaná vetrom.
Zdroje obrázkov: internet, SHMÚ
Uložiť odkaz do záložiek.