Ako správne umiestniť meteostanicu?

Tento “návod” je napísaný podľa štandardov WMO (Svetovej meteorologickej organizácie). No nie vždy sa podarí nájsť také miesto, aby vyhovovalo štandardom WMO. Pre čo i len priblíženie k nim, sme pre Vás zostrojili tento “návod” ako správne umiestniť meteostanicu, aby údaje z nej boli čo najmenej ovplyvňované.

1. Pozemok na umiestnenie stanice

Poloha a stav pozemku výrazne ovplyvňujú výsledky pozorovaní. Pri výbere umiestnenia stanice , treba brať do úvahy nasledujúce zásady: – pozemok by nemal byť v bezprostrednej blízkosti veľkých stavieb, vysokých stromov a podobných prekážok – doporučené rozmery pozemku pre klimatologickú stanicu sú minimálne 20×20 m, pre zrážkomernú stanicu postačí aj menšia plocha – ak je stanica umiestnená v zástavbe, okolie by malo byť dostatočne otvorené a vzdialenosť všetkých prekážok od stredu pozemku by mala najmenej 4-krát prevyšovať ich vlastnú výšku (vo vzdialenosti 25 m od stredu pozemku by nemala byť prekážka vyššia ako 2 m) – pozemok by mal mať rovný povrch bez väčších jám a nerovností, pokrytí nízkym trávnikom – trávnik je nutné pravidelne kosiť, výšku trávnika treba udržiavať okolo 5 cm (pokosený trávnik treba odstrániť z pozemku – nie je prípustné ho sušiť na pozemku).

2. Meteorologické merania

2.1. Teplota vzduchu

Je to veličina, ktorá charakterizuje aktuálny tepelný stav ovzdušia. – Základné údaje o teplote vzduchu sa merajú vo výške 2 m nad povrchom zeme. Teplomery alebo čidlá sú ukryté pred priamym slnečným žiarením v meteorologickej búdke alebo v radiačnom štíte. 
Prízemná minimálna teplota sa meria vo výške 5 cm nad povrchom zeme.

Meteorologická búdka na bratislavskej Kolibe

2.2. Teplota pôdy

Je to veličina, ktorá charakterizuje aktuálny tepelný stav pôdy. – Teplota pôdy sa meria v štandardných hĺbkach: 5 cm, 10 cm, 20 cm, 50 cm a 100 cm.

Pôdne teplomery

2.3. Zrážky

Množstvo zrážok sa udáva v milimetroch. Je to výška, do ktorej by na povrchu zeme siahali spadnuté (usadené) zrážky vo forme vody. Výška zrážok 1 mm zodpovedá množstvu vody 1 liter na 1 m2 vodorovnej plochy. – Množstvo zrážok sa meria zrážkomer, ktorého horný okraj musí byť vo výške 1 m nad terénom.

Manuálny zrážkomer

2.4. Vietor

Za prízemný vietor je požadované prúdenie vzduchu vo výške asi 10 m nad zemským povrchom. Smer prízemného vetra vyjadruje svetovú stranu, odkiaľ vietor fúka. Rýchlosť prízemného vetra predstavuje dráhu vzduchovej častice, ktorú prejde za jednotku času. – Smer a rýchlosť vetra sa meria anemometrom, ktorý sa zvyčajne umiestňuje na stožiar vo výške asi 10 m nad zemským povrchom, prípadne v dostatočnej výške nad strechou budovy.

Anemometre vo výške 10 metrov nad zemou

2.5. Výška snehovej pokrývky

Celková výška snehovej pokrývky sa meria snehomernou tyčou (príp. pravítkom). Umiestňuje sa tak, aby výška snehu bola čo najmenej ovplyvňovaná vetrom.

Snehomerná tyč so snehomernými doštičkami
Uložiť odkaz do záložiek.